Veľký princíp nášho duchovného života.

Autor: Milan Lehotský | 11.12.2011 o 16:18 | (upravené 27.10.2016 o 14:13) Karma článku: 2,15 | Prečítané:  281x

Fakt, viera, skúsenosť – to je poradie, ktoré Boh stanovil, a to je veľký princíp nášho duchovného života. Ohľadne Božích faktov musíme len veriť. Ak veríme, budeme mať skúsenosť. Nepotrebujeme sa horlivejšie modliť, ale veriť.

Základom pre kresťanskú skúsenosť je Božie slovo Rimanom 6.6.:

Vediac to, že náš starý človek je spolu ukrižovaný, aby bolo zmarené telo hriechu čo do svojej pôsobnosti, aby sme viacej neslúžili hriechu.

Tento verš hovorí o troch veciach: hriechu, starom človeku a tele hriechu.

Hriech je pánom, starý človek je naše staré ja, ktoré ide rado ruku v ruke s hriechom a telo je bábkou starého človeka, ktoré hreší navonok.

Hriech je vo vnútri nás pánom, ktorý riadi starého človeka a spôsobuje, že starý človek vedie telo k hriechu. Keď teda človek zhreší, nemal by to zvaľovať len na diabla alebo vnútorný hriech. Mal by z toho viniť starého človeka – seba samého.

Vo vnútri nás je hriech. Tento hriech obvykle nazývame hriešna prirodzenosť. Starý človek reprezentuje všetko, čo pochádza z Adama. Tento starý človek sa nechá viesť hriechom a spôsobuje, že telo hreší. Telo je len vonkajším otrokom.

Niektorí ľudia sa domnievajú, že spôsob, ako sa oslobodiť od hriechu, je vnútorné odstránenie koreňa hriechu. Iní majú za to, že tou cestou je vonkajšie potlačenie tela hriechu.

Ale Božie pôsobenie sa od pôsobenia človeka celkom líši. On sa vysporadúva so starým človekom. Keď Pán Ježiš zomrel na kríži, ukrižoval tam Boh tiež nás.

Náš starý človek bol spolu s ním ukrižovaný... /R 6.6/.

Ako na kríži zomrel Pán Ježiš, tak sme boli ukrižovaní tiež my. Boh sa vysporiadal s našim starým človekom. Mnohokrát sa so svojim starým človekom snažíme vysporiadať sami. Ale zisťujeme, že starý človek je v našej skúsenosti stále nažive. Vďaka Bohu, že na kríži Pán Ježiš nášho starého človeka už ukrižoval.

Boh do nás vložil Kristov život vzkriesenia. To je náš nový človek. Hriech sa nezmenil a telo hriechu tiež nie. Boh na kríži starého človeka ukrižoval a teraz je vo vnútri nás človek nový. Pretože je starý človek ukrižovaný a je tu človek nový, môžeme mať nové nádeje, nové túžby, nové náklonnosti a nové myšlienky.

I keď hriech zostáva mocný, nemôže už ovládať naše telo. Je to, ako by sa telo stalo nezamestnaným. „Zbavené síl“ v pôvodnom jazyku obsahuje tiež význam nebyť užívaný.

Keď Boh na kríži s Pánom Ježišom ukrižoval nášho starého človeka, zostalo telo hriechu bez práce. Chválenkárske ústa, unáhlená ruka a prelietavé oči zostali bez práce, pretože starý človek je preč. Výsledkom toho je, že už nie sme otrokmi hriechu.

Boh sa nevysporiadal s koreňom hriechu ani s telom hriechu, ale s naším starým človekom, ktorého ukrižoval s Pánom Ježišom na kríži. V dôsledku toho je telo hriechu bez práce a hriech už nie je pánom. Koreň hriechu a telo hriechu stále existujú. I keď sa nás koreň hriechu stále snaží pokúšať, fakt, že máme nového človeka a náš starý človek bol ukrižovaný, umožňuje, aby každý z nás zakúšal víťazstvo.

 

Mnohí sa pýtajú:

„Prečo nemôžem nad hriechom zvíťaziť?“

Obávam sa, že u mnohých ľudí je problém v tom, že poznajú len Božie zasľúbenia, ale nepoznajú Božie fakty. Ale Pán Ježiš zomrel a bol vzkriesený.

Mnohí sa domnievajú, že i keď bol Kristus vzkriesený, oni ešte vzkriesení neboli. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že starý človek bol ukrižovaný, a tak Boha prosia, aby ich starého človeka ukrižoval. Neuvedomujú si, že už boli vzkriesení, a tak Boha žiadajú, aby im dal život vzkriesenia. Temer si neuvedomujú, že prosia o nemožné, pretože Boh tieto veci už urobil.

Medzi zasľúbeniami a faktami je veľký rozdiel.

Pokiaľ medzi nimi nerozlišujeme, nedostaneme sa v našej duchovnej ceste vôbec ďalej, pretože chýba krok na tejto ceste – víťazstvo nad hriechom.

Zasľúbenie sa uskutoční, zatiaľ čo fakt je dokonaný. Boh nemá potrebné a ani nemôže fakty znovu uskutočniť.

Niektorí ľudia sa ma pýtali:

Ak je tomu tak, prečo znovu hrešíme? Pokiaľ bol starý človek už ukrižovaný a ak máme nového človeka, prečo stále hrešíme?“

To nás vedie k novej otázke. Čo by sme mali urobiť, aby sme si Bohom uskutočnené fakty uvedomili? Mali by sme sa zamerať na vieru Božiemu faktu. To je našou jedinou úlohou. Svoju skúsenosť môžeme zveriť Bohu, pretože to je jeho úlohou.

Všetko, čo musíme urobiť, je umožniť Božiemu Duchu, aby nám ukázal, ako je náš starý človek ukrižovaný.

Potom by sme sa mali chopiť Božieho slova a veriť, že sme hriechu zomreli. A tiež aj to, ako že sme už mŕtvi, by sme mali potom žiť. Dokonca keď prichádzajú pokušenia a hovoria nám, že sme nezomreli, mali by sme stále veriť viac tomu, čo urobil Boh, než našim pocitom a zážitkom. Pokiaľ to budeme robiť, bude skúsenosť nasledovať.

Mali by sme poznamenať, že Boží fakt sa týmto konaním nestáva skutočnosťou. Naopak, robíme to preto, že Boží fakt už skutočný je.

Keby náš starý človek nezomrel, mohli by sme sa modliť a prosiť Boha, aby ho ukrižoval. Ale pokiaľ je ukrižovanie hotovou skutočnosťou, a my Boha stále prosíme, aby to znovu vykonal, potom nie je čo dodať okrem toho, že nám úplne chýba viera.

Ó, keby sme mali pred Bohom väčšiu vieru.

 

 

Čo je viera? Viera je uveriť, že všetko, čo Boh povedal, znamená presne to, čo povedal.

Znamenám to veriť, že všetko je podľa Božieho slova.

Boh povedal, že starý človek je mŕtvy. To znamená, že náš starý človek je mŕtvy. Že náš starý človek je mŕtvy, je fakt.

 

Fakt je niečo, čo Boh uskutočnil skrze Krista. Nikto o tom nemôže povedať nič viac.

Boh poslal svojho Syna, aby pre nás všetko vykonal. A to, čo uskutočnil, je teraz hotové.

Boh nemôže urobiť viac a my by sme tiež nemali robiť viac než to, že pred ním s pokorným srdcom prijmeme a uveríme, že jeho slovo je skutočné.

Ó, keby zmizli naše zatvrdené, zlé a neverné srdcia, aby sme prijali Božiu milosť.

Mnoho ľudí si dôležitosť viery neuvedomuje. Domnievajú sa, že poslušnosť je dôležitejšia.

V skutočnosti sú viera a poslušnosť v Biblii a na našej duchovnej ceste rovnako dôležité.

 

Prvá prichádza viera, potom poslušnosť.

Skôr, než človek poslúcha, musí mať vieru. Ak chce byť poslušný skôr, než uverí, je to vskutku „biedny človek“.

Musíme mať vieru, pretože fakty od nás vyžadujú len ju. Viera je jediný prostriedok k premeneniu faktov v skúsenosť. Božie fakty sú temer výhradne v Kristovi. To znamená, že Božie fakty sa môžu stať faktami len v Kristovi. Pretože sú Božie fakty v Kristovi, môžeme sa z nich radovať len vtedy, keď sme v Kristovi my sami.

Keď veríme v Krista sme k nemu pripojení, môžeme v Kristovi uskutočnené Božie fakty zakúšať. Musíme však mať na pamäti, že mimo Krista tieto veci neplatia. Sú skutočné iba v Kristovi. Byť v Kristovi znamená byť k nemu pripojení. K tomu došlo, keď sme boli spasení.

I keď mnohí sú v Kristovi, napriek tomu v Kristovi nezostávajú. Neuplatňujú svoju vieru, aby zaujali postavenie, ktoré im Boh v Kristovi dal. Následkom toho potom strácajú uskutočnenie pochopenia Božieho faktu.

Priatelia, viera je naozaj dôležitá. Sme v Kristovi, len keď máme vieru. Len keď zostávame v Kristovi, sú Božie fakty našimi faktami.

Ó, keby nám Boh dnes otvoril oči, aby sme videli, že sme už mŕtvi, vzkriesení a vyvýšení spolu s Kristom. Mali by sme veriť, že týmto spôsobom sme v Kristovi. Kedykoľvek nemáme vieru, žijeme mimo Krista a nemôžeme zakúšať fakty, ktoré sú v Kristovi.

Ó, keby nám len Boh udelil vieru!

Spracované podľa: Watchman Nee, Nová zmluva, 1998

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?