Čo je Ježišov kríž? Čo je môj kríž?

Autor: Milan Lehotský | 8.1.2012 o 16:22 | Karma článku: 2,62 | Prečítané:  989x

Nemáme niesť to, čo už niesol na kríži Ježiš, čo odstránil a porazil. Nič z toho, čo Ježiš vytrpel na svojom kríži, nie je súčasťou nášho kríža! Ježišov kríž znamená, že On na seba vzal utrpenie hriechu, nemoci, všetko duševné a sociálne strádanie človeka a všetky následky hriechu. Ježiš ich vzal na seba preto, aby sme ich nemuseli niesť my.

Ak chceme zistiť, čo je náš kríž a čo máme niesť, musíme si najprv ujasniť, čo na seba vzal Ježiš. Nič z toho, čo niesol na kríži a čo tým odstránil, nepatrí už k nášmu krížu.

Čo vzal teda Ježiš za nás na kríži na seba a nad čím tak zvíťazil?

1./ Vzal na seba hriech, hriechy, našu nespravodlivosť, vzburu a prekliatie, našu odlúčenosť od Boha. Učinil to pre nás preto, aby sme od týchto vecí mohli byť oslobodení.

2./ Keď visel na kríži, vzal na seba našu nemoc. Náš kríž neobsahuje teda utrpenie nemoci, pretože Ježiš niesol všetky nemoci celého ľudstva a tiež všetko, čo nemoc spôsobuje. Nie je už treba niesť akúkoľvek nemoc alebo zdanlivo Bohom uvalené utrpenie ku sláve Božej.

To neprispieva Božej sláve, pretože sa tak znižuje hodnota Ježišom vykonaného diela vykúpenia. Takéto utrpenie od nás Boh nevyžaduje. To nie je náš kríž.

3./ Ku krížu nášho Pána patrí, že zakúsil výsmech, opovrhnutie, odmietnutie, potupu a poníženie. Božie slovo hovorí: /Iz.53,4/

"Opovrhnutý bol a opustený od ľudí, muž bolestí, a oboznámený s nemocou, a ako ten, pred ktorým skrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili."

Asi nemožno zabrániť tomu, že zažívame od ľudí okolo nás odmietnutie, odstup, posmech, opovrhnutie, duševné zranenie a tým utrpenie vyvolané pocitom menejcennosti. Takéto ponižujúce skúsenosti sa prosto v našom živote budú objavovať. Ale pretože toto všetko vzal Ježiš na seba, nemusíme sa tomu poddávať a nechať sa ničiť.

4./ Ježiš vzal na svojej krížovej ceste a na kríži na seba ľudské blúznenie, duševné trápenie a všetok strach, duševné a nervové vyčerpanie. Ježiš niesol a trpel na kríži všetkými našimi duševnými poruchami, preto žiadne nepatrí na náš kríž /Izaiáš 53,7-10/.

5./ Utrpenie Ježišovho kríža bolo poznamenané chudobou, nedostatkom, strádaním, hladom, smädom a nahotou. On, ktorý bol bohatý, sa kvôli nám stal chudobným, aby sme my Jeho chudobou zbohatli /2K.8,9/.

Preto nezostáva na našom kríži miesto pre žiadne z týchto ľudských trápení. Ježiš niesol tiež naše slabosti a bezmocnosť, narušené vzťahy, akýkoľvek druh nepokoja a všetky poruchy v oblasti nášho rozumu. Preto ani tieto súčasti utrpenia ľudského života nemôžu patriť k nášmu krížu.

Nemáme a nemusíme niesť, čo za nás niesol Ježiš a čo odstránil zo sveta. Keby sme sa o to predsa len pokúšali, šlo by o vzburu proti Bohu, uberanie na význame vykupiteľského diela a utrpenia nášho Pána. Išlo by o ignoranciu Božej milosti. Je to vlastne pýcha a duševná arogancia, ktoré sú prejavom našich samospasiteľných snáh.

Musíme sa spýtať: Ako vypadá tvoj kríž? Obsahuje utrpenie, ktoré na seba vzal Pán?

Potom tento kríž okamžite zahoď. Nikto od teba nežiada, aby si niesol takýto kríž. Tým sa oddávaš falošnej nábožnosti a výkonnostnej zbožnosti, ktorá je Pánovi odporná.

 

Teda - Jeho kríž nie je tvoj kríž! Čo ním potom je?

Aký kríž ešte zostáva, keď Ježiš vzal na seba všetky kliatby a tým ich odstránil /Ga 3,13/?

Tvoj kríž predstavuje utrpenie, ktoré musíš znášať kvôli Ježišovi. Má podobu výsmechu, opovrhnutia prenasledovania a ohovárania tvojho svetského i náboženského okolia, ktoré nemôže vystáť tvoje požehnanie a živého Ježiša v tebe.

Náš kríž je vonkajšie utrpenie, ktoré prichádza z okolného sveta.

Neviditeľné sily zla a ľudia nimi ovládaní prežívajú proti tebe odpor, lebo máš v sebe Ježiša, žiariaceho a víťazného Božieho Syna, zosobnený život, ktorý v tvojom vnútri šíri lásku, moc, radosť a milosť.

Tvoj kríž nevyhnutne predpokladá, že musíš byť požehnaný.

Ježiš hovorí v Matúšovi 16, 24: "Kto chce ísť za mnou, zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma." Kríž, o ktorom tu Pán hovorí, nemáme v tej chvíli ešte na sebe, ale leží najprv u našich nôh. Môžeme sa rozhodnúť, či ho na seba vezmeme alebo necháme ďalej ležať.

To dokazuje, že náš kríž nie je žiadne osudové utrpenie, ktoré nás prosto postihlo, ktoré sme si priniesli na svet a ktorého sa v priebehu života už nezbavíme.

 

Prijať svoj kríž.

Keď nás Ježiš vyzýva, aby sme na seba vzali svoj kríž, dáva nám i možnosť odmietnuť.

Svoj kríž nemusíme niesť. Možno ho ďalej nechať ležať alebo sa mu dokonca zďaleka vyhnúť, takže ho ani neuvidíme.

Aké je žiť ako kresťan a nevziať na seba svoj kríž?

Ak nechceš niesť svoj kríž, zákonite sa musíš prispôsobiť okoliu.

Nikto ti potom nepredloží žiadny kríž, pretože nevie, že žiješ s Ježišom. Nikoho neprovokuje tvoje požehnanie a odlišnosť. Nedostaneš sa k neseniu svojho kríža, pokiaľ si nenárokuješ požehnanie kríža Kristovho. Nebyť požehnaný znamená nepopudzovať, a tak nedôjde ani k odporu a bez odporu nemožno hovoriť o kríži.

 

Pamätajme si: Naším krížom, ktorý na seba berieme, je reakcia okolia na našu vieru.

 

Krížu sa vyhneš tiež vtedy, ak dáš Ježišovi v sebe málo priestoru.

Pavel hovorí /Ga 2,20a/: "Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus."

Tiež ako kresťania sa môžeme rozhodnúť, že si budeme žiť po svojom. Potom žijeme podľa vlastných kritérií a predstáv. Nepýtame sa na Božiu vôľu. Sme nezávislí na Jeho hlase, ktorý sa ani nesnažíme počuť.

Ak má v tebe Ježiš tak málo priestoru, potom nemôže formovať tvoju osobnosť. Ostatní uvidia len teba, nie Ježiša v tebe. Za týchto okolností nemá diabol prakticky dôvod, aby na teba útočil vonkajším utrpením.

Tvoje okolie ťa nebude preberať a tvoje kresťanstvo nebude spochybňované či kritizované, lebo o ňom nebude zrejme nikto vedieť. Nezažiješ vôbec vonkajšie utrpenie ako následok svojej viery. Nikto ti nepredloží kríž a nevyzve ťa, aby si ho na seba vzal.

Zato vnútorné utrpenie zostane - v dosť veľkej miere. Tvoj život bude sprevádzať nemoc, neúspech, chronická slabosť, sklamanie a beznádej.

Lenže to nie je ten kríž, ktorý máš niesť pre Ježiša.

Kto Ježišovi neposkytne náležitý priestor vo svojom živote, nebude skutočne spochybňovaný okolím. Tomuto malému trápeniu sa teda vyhne - za cenu iného utrpenia. Je to "z mláky pod odkvap".

Ježiš však v evanjeliu Lukáša hovorí, že na seba máme brať svoj kríž dokonca denne.

Pokiaľ stále znova pritakávame v závislosti na Pánovi Božiemu požehnaniu, potom je toto každodenné Áno neustálou výzvou nášmu okoliu a neviditeľnému nepriateľovi.

 

Je ovšem náš kríž, ktorý na seba za takýchto podmienok musíme vziať, naozaj takým veľkým bremenom a nepríjemnou skúsenosťou?

Skúsenosť kríža predpokladá neustále prežívanie Božej lásky a uistenie, že nás Pán oslobodzuje, potešuje a sprevádza životom ako partner, ktorý nás prevyšuje, stopercentne chráni a zaopatruje.

Kto by sa za takýchto okolností nechal odradiť podpichovaním okolia, trochou výsmechu a opovrhnutím, s ktorým musíme dnes v strednej Európe počítať, pokiaľ sa hlásime k Ježišovi?

Či nie je tá závistlivá a neprajná reakcia nášho okolia len ďalším dôkazom a potvrdením výnimočného života v nás?

Sme poverení Bohom, sme deti svojho Otca. Žijeme v inom a lepšom kráľovstve a naše okolie to vidí. Potom je bežné zažívať odpor a nepriateľstvo, čo nám ale nebude vadiť a už vôbec nás to neodradí.

Náš kríž, ktorý na seba máme denne brať, bude mať cenu iba vtedy, pokiaľ predtým prežijeme stály prísun Božieho požehnania. Keď sme Bohom prijatí a prežívame Jeho láskavosť, dočkáme sa odmietnutia zo strany nášho okolia. Ale tým to nekončí! Mnohí sa síce postavia proti nám a budú sa posmievať, ale veľa iných ľudí nás bude vyhľadávať a zaujímať sa o tajomstvo nášho života. Bude ich priťahovať pokoj, radosť a úspech, ktoré z nás budú vyžarovať, a prídu k Nášmu Pánovi.

Keď nepatríš do tohto sveta, výsmech je nevyhnutný.

Nezostane však jedinou reakciou. Niektorí nebudú šetriť hryzúcimi poznámkami a zožierajúcou iróniou /ktorá nás ovšem nezasiahne, pretože sme s Bohom požehnaní a nezávislí na ľuďoch/.

Iní sa zamyslia, prípadne nás budú so všetkou vážnosťou vyhľadávať, lebo ich osloví spôsob nášho života.

Dočkáme sa síce ohovárok, dokonca i od blízkych priateľov a niektorých veriacich, ktorí nežijú v požehnaní.

To ovšem nie je všetko. Tí ktorí milujú pravdu, sa k nám priblížia, aby pátrali po tajomstve našej prítomnosti, stability a viditeľného šťastia.

Mnohí sa stanú obeťou klamstiev, ktoré o nás budú kolovať, ale iní nás budú nasledovať, poznajú pravdu a prijmú ju.

Nenávisť a zloba sú repertoárom tých, ktorí neznesú našu vieru a jej zrejmé pôsobenie.

Takéto skúsenosti potom bohužiaľ trochu bolia. Ale čo je to proti prevahe radosti a istôt, ktoré nám poskytuje Pán, ktorý nás všestranne zaopatril a dal nám mnoho verných priateľov a súrodencov?

 

Ku krížu patrí to, že sa nám budú niektorí vyhýbať, vysmievať, budú mať od nás odstup a budú cynickí. Sú to krátkodobé a rýchlo pominuteľné reakcie nášho okolia, ktoré nás práve nepotešia, pokiaľ sa s nimi stretneme.

Dochádza k nim, pretože sme požehnaní a nemožno prehliadnuť kontrast medzi našim životom v plnosti, spokojnosti, pokoji a hojnosti, a tým, s čím sa potýkajú ľudia v okolí - biedou, mrzutosťou a nedostatkom.

Ale takéto jedovaté šípy sa nezanoria hlboko a nezanechajú po sebe rany. Boh nám nie len žehná, ale tiež nás chráni.

Či Božie slovo nehovorí: "Radosť Hospodinova je vašou silou", /Nehemiáš 8, 10b/?

A keby i nejaký šíp napriek tomu prenikol, jeho jed nebude účinný, pretože vieme odpúšťať.

Iba Pánom skutočne požehnaní kresťania môžu na seba vziať svoj kríž. Všetko ostatné trápenie okrem utrpenia prenasledovania nie je náš kríž. Takéto trápenie je výsledkom neposlušnosti, zatiaľ čo náš kríž je výsledok poslušnosti a požehnania.

Odmietnutie a výsmech nášho neveriaceho okolia môžu byť vyvolané tiež nesprávnym chovaním. To by sme mohli chybne považovať za prenasledovanie pre vieru.

 

Ak chce Ježišovi slúžiť niekto, koho život zostal neposvätený a nepremenený, niekto pôsobiaci na svojich spoluobčanov ako smiešny podivín s neprirodzenými náboženskými názormi, ten zožne rovnako výsmech, opovrhnutie a odmietnutie. To ale nie je Ježišova vôľa a nie je to potom Ježiš v nás, čo satana provokuje, aby proti nám popudzoval ľudí.

Pokiaľ sa Ježišov učeník nevyzbrojí úprimnosťou a mocou Ducha svätého, dospeje veľmi rýchlo k tomu, že nebude pôsobiť vierohodne a bude odmietnutý. Podivínske a prehnane zbožné chovanie ľudí odradí, pretože rozoznajú neúprimnosť a zvrátenú zbožnosť.

Musíme sa vyvarovať toho, aby sme nedostatok sily maskovali vytváraním neprirodzených šablón zvrátenej zbožnosti, ktorá svedčí o tom, že sme nedostatočne prijali vykúpenie.

 

Verím, že bez moci Ducha svätého a bez občerstvenia, ktoré nám poskytuje krst v Duchu svätom, sa každý kresťan dostáva do nebezpečia, že sa stane smutným svedectvom.

Množstvo takých kresťanských figúrok vyvolalo u ostatných obyvateľov našej krajiny dojem, že byť kresťanom znamená slabosť, nesvojprávnosť, zaostalosť a skľúčenosť.

Bez Ducha svätého sme my kresťania viacmenej všetci odsúdení k tomu, aby sme sa stali karikatúrami.

Spracované z publikácie: Wolfhard Margies, Kríž požehnaných, 1996.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?