Voda čo drží vzťah nad vodou.

Autor: Milan Lehotský | 24.1.2013 o 13:13 | (upravené 1.7.2016 o 12:55) Karma článku: 5,73 | Prečítané:  985x

Človek dneška je divný patrón. Zvlášť divné je to naše nežnejšie pohlavie, tváriac sa suverénne a vo vnútri tak nežne bezbranné, keď stojí zoči voči svojmu zemitému protipólu, stoicky hrubo racionálnemu a detinsky nezodpovednému.

X+

Je to v pravde smutný pohľad, keď jedna žena vykráda samú seba a poviaže sa reťazou slobodných vzťahov, kde každé nové vraj osudové stretnutie, je len ďalším ohnivkom na tejto smrteľne krásnej vretenici: obopínajúcu tú nežnú bezbrannú ženskosť a vstrekujúcu do nej jed hrubosti a cynizmu.

Ó, žena 21. storočia, dovoľ mi otázku, kde sa podela tvoja múdrosť? Veď sa rozpomeň, či niekedy bolo tak, že by niekto dal svoju ovečku len tak, bez zmluvy - bez zaplatenia ceny, aby na nej orali - aby ju skúsili? Veru, veru nie. A ty krásna, obdarená múdrosťou šiesteho zmyslu, necháš na sebe orať len tak, rukou detinsky nezodpovedného bezzemka.

Ó, láska, mocná ako smrť, tvrdá ako peklo žiarlivosť. Jej blkot je blkotom ohňa, mohutným plameňom. Ani mnohé vody nemôžu uhasiť lásku, ani veľrieky ju nezatopia.

Je to veru v pravde smutný pohľad, keď oheň bezbrehej lásky - bez pečate srdca a ramena, prostý sľubu manželskej zmluvy, strávi nežnú bezbrannú ženskosť a v desivom mlčaní vykríkne ortieľ už len spomienka: moja úžasne strašná samota.

A stačí tak málo, len pochopiť, čo už vedeli staré mamy, že lepšie dvom ako jednému, pretože majú dobrú mzdu za svoju prácu. Lebo ak padnú, jeden pozdvihne svojho druha. Ale beda jednému, ktorý padne; nie je druhého, aby ho pozdvihol. Tiež ak ležia dvaja spolu, zahrejú sa; ale jeden akože sa zahreje? A keby sa niekto chcel zmocniť toho jedného, oni dvaja sa postavia proti nemu, a motúz, spletený vo troje, nepretrhne sa tak rýchlo.

Áno, slová jasné a ľahko pochopiteľné, ale čo nám chce napovedať ten motúz v závere? Nuž, staré mamy to vedeli od múdreho Šalamúna, o ktorom zase vieme, že mal múdrosť od samotného Boha.

Teda Šalamúnov príklad „trojpramenného povrazu" ilustruje nielen vzor manželstva ustanoveného pri stvorení, ale rovnako presne ilustruje model úspešného manželstva pre človeka dneška, kde tými jednotlivými pramienkami sú muž, žena a Boh.

A princíp, ktorý ich neoddeliteľne spolu spája, ktorý vzájomne splieta pramene a drží ich pohromade, je zmluva.

A Boh nikdy nevstupuje do trvalého vzťahu mimo zmluvy.

A zmluva nemôže existovať bez obeti.

Teda, počuli sme hovoriť: Muž opustí svojich rodičov a pripojí sa k svojej žene, a tí dvaja budú jedno telo.

A tiež: Toto tajomstvo je veľké, ale je to zároveň poukaz vzťahom na Krista a vzťahom na cirkev.

 

Čo to znamená, a ako sa to môže stať?

 

Obeť, na ktorej je založená koncepcia úspešného manželstva je smrť Ježiša Krista za nás. On je tá obeť, skrze ktorú môžu muž a žena vierou vstúpiť do manželského vzťahu tak, ako to sám Boh ustanovil. V manželstve prechádzajú muž a žena smrťou Ježiša Krista, ktorú podstúpil za nich, do úplne nového života a úplne nového vzťahu. Zmluva úspešného manželstva sa uzatvára pod krížom.

 

Vytváranie tohto vzťahu má tri etapy:

1. Položenie života.

Každý z nich položí svoj život za toho druhého. Manžel sa pozerá na Kristovu smrť na kríži a hovorí: „Táto smrť bola mojou smrťou. Keď som prešiel krížom, zomrel som. Teraz už nežijem sám pre seba."

Rovnako aj manželka pri pohľade na kríž hovorí: „Táto smrť bola mojou smrťou. Keď som prešla krížom, zomrela som. Teraz už nežijem sama pre seba."

Odteraz si ani jeden z nich nenecháva nič pre seba samého. Všetko, čo má manžel, je pre manželku. Všetko, čo má manželka, je pre manžela. Nemajú žiadne neprístupné oblasti, nič si nenechávajú pre seba. Nejedná sa len o partnerstvo, je to splynutie.

2. Z tejto smrti vychádza nový život.

Každý jeden z nich teraz žije tento nový život v tom druhom a skrze toho druhého. Manžel hovorí manželke: „Môj život je v tebe. A svoj život žijem skrze teba. Ty si vyjadrením toho, čo som."

3. Zmluva sa dovršuje v telesnom spojení.

Ono tiež nesie ovocie a v ňom pokračuje nový život, ktorý je každý jeden z nich ochotný zdieľať s tým druhým. Zmluva vedie k zdieľanému životu a plodnosti: život, ktorý nie je zdieľaný, zostáva sterilný a neplodný.

 

Človek dneška je divný patrón. Áno, hovorí o vzťahu, ale jeho mottom je: „Čo z toho získam a vytlčiem ja? Čo z toho budem mať ja?" Žiaľ, každý vzťah, do ktorého sa vstupuje s týmto postojom, je vopred odsúdený k neúspechu.

Áno, len ten, kto pristupuje k vzťahu muža a ženy, ako k zmluve a nepýta sa: „Čo z toho získam?" Ale skôr si kladie otázku: „Čo môžem dať?" A kde v odpoveď zaznie rozhodnutie: „Dám svoj život. Vzdám sa ho pre teba a potom nájdem svoj nový život v tebe." To samozrejme platí pre obidve strany, tak pre manžela, ako i pre manželku.

Žiaľ, pre človeka dneška sa to zdá banálne a smiešne, ale v skutočnosti ide o to tajomstvo skutočného života, skutočného šťastia a skutočnej lásky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?