Kto za to môže? & Obetný baránok

Autor: Milan Lehotský | 21.5.2014 o 8:21 | Karma článku: 3,51 | Prečítané:  503x

K ľudskej prirodzenosti patrí hľadanie obetného baránka za všetko, čo sa pokazí. Keď doma niečo niekam zapotrošíš a nemôžeš to nájsť, uľavíš si, keď za to vyhubuješ svojej manželke alebo dieťaťu. To, čo hľadáš, síce stále ešte nemáš, ale cítiš sa lepšie, keď pripustíš, že na vine je niekto iný.  

Dieťa sa udrie o stoličku alebo o stôl. Ak maminka potrestá ošklivú stoličku, ktorá dieťaťu ublížila, dieťa už bolesť necíti a začne sa smiať.

Politici často tento mechanizmus prenosu používajú, keď za všetko zlé vo svete vinia opozíciu, Židov, černochov, belochov, komunistov, kapitalistov atď.

Obetnými baránkami za chudobu sveta sú „americkí imperialisti“. Ale americký imperializmus je starý len okolo 100 rokov! Bieda tu bola dávno predtým, bola tu už pred objavením Ameriky, skôr než uvidel svetlo sveta prvý kapitalista. Bieda bola za otrokárstva, za feudalizmu, za socializmu, ale my všetci potrebujeme obetných baránkov!

Človek hľadá obetného baránka, ale zároveň ho niečo upozorňuje, že jeho presvedčenie o vine obetného baránka je nelogické. Antisemitizmus bol už pred Hitlerom a tyranie pred boľševikmi. Jeden človek alebo jedna inštitúcia, nemôže byť obviňovaná za sociálne problémy staré ako ľudstvo samo.

Ale ľudia potrebujú obetného baránka. Kde nájdeme prvotnú príčinu tohto javu?

Časťou Božieho stvorenia je i ľudstvo, ktorému sa prihodila strašná katastrofa. Upadlo do hriechu. Život každého z nás bol tým pádom rozbitý. Nikto poškvrne hriechu celkom neunikol. Spomienka na hriech trápi nás i ostatných.

Dnes je vo svete nemálo trýzniteľov. Nikto však nebude trýzniteľom, pokiaľ sám nemá trápenie. Čo ho trápi, sú hlboko zakorenené komplexy, ktoré sú často dôsledkom minulých hriechov.

Ako sa teda môžeme s hriechom vysporiadať?

V dávnych dobách ľudia na uzmierenie svojich hriechov vykonávali obrady, ktoré boli založené na mechanizme transferu. Dotyčný človek položil svoje ruky na obetné zviera, ktoré bolo následne zabité a spálené, jeho krvou bol pokropený oltár, a tak bol pokrytý hriech a človek dosiahol zmierenie a pokoj. U niektorých pohanských národov nebolo rituálnou obeťou zviera, ale druhý človek, obyčajne otrok. Takéto rituálne vraždy sa dodnes medzi primitívnymi kmeňmi vykonávajú.

V Biblii sa k nám však Boh prihovára slovami, že On nemá záľubu v zápalných obetiach a v obetiach za hriech. Naše minulé hriechy by nemali nikoho na svete trápiť. Nemali by trápiť našich blížnych. Tiež by sme sa nemali trápiť nekonečnými výčitkami my sami. Ani by sme nemali kvôli svojim hriechom plniť vrecká duchovenstva, aby sme dostali rozhrešenie. Nemali by sme kvôli hriechu plytvať energiou. Pokojne prijmi fakt, že sme hriešnici!

Hriešnikmi sme sa nestali tým, že sme zhrešili. Zhrešil si, pretože si hriešnik. Nestal si sa zlodejom preto, že si niečo ukradol. Kradneš, pretože si zlodej. Hriešnosť je tvojou vlastnou prirodzenosťou, rovnako tak ako každého človeka. Okrem Ježiša nežil na Zemi nikto v ľudskej podobe, kto by bol niečo iného než hriešnik. Ako musíš prijať fakt, že máš nos, vlasy, pľúca. Patrí to k tomu, že si človek. Prijmi tiež skutočnosť, že si hriešnik! Hriech patrí k tomu, že si človek. Pokiaľ sme na Zemi, budeme mať stále hriechy, rovnako ako budeme mať stále nosy. Patria k ľudskej prirodzenosti. Ale môžeme dosiahnuť toho, že už „nebudeme mať vedomie hriechov“.

Minulosť je vymazaná tým, že Ježišova krv bola vyliata za naše hriechy. Kristova krv bola iná než naša v tom, že mohla očistiť od hriechu, „nebola z ľudského semena, ale z božskej moci“. Ježiš zámerne použil psychologického mechanizmu prenosu, jednej zo silných tendencií ľudskej duše.

Preto sa Boh stvoriteľ stal človekom a hovorí nám: „Beriem na seba plnú zodpovednosť za všetko, čo sa v mojom stvorení deje. Keď som tvoril človeka, vedel som, že upadne do hriechu, ale napriek tomu som ho stvoril. Tak beriem na seba zodpovednosť i za tvoje hriechy. Miesto toho, aby si hľadal ďalších obetných baránkov, uvrhni všetky svoje hriechy na mňa! Rád ich odčiním. Vezmem za tvoje hriechy trest na seba.“

To ľudskú myseľ uspokojí. Teraz sme našli skutočného Baránka, na ktorého môžu byť uvrhnuté hriechy celého sveta. On za naše hriechy zomrel a my už nemáme nečisté svedomie. Máme v Nebi u Otca mocného Obhajcu, ktorý bol pokúšaný vo všetkých veciach ako my, Ježiša Krista spravodlivého. Uvážme teda, akého trestu bude hodný ten, kto zneuctí Baránka Božieho a znevažuje krv zmluvy, ktorá ho posvätila, a tak sa vysmieva Duchu milosti?!

Richard Wurmbrand, ktorý bol dlhú dobu väznený pre vieru Ježišovu v jednej komunistickej krajine, spomína: „Ako spoluväzňov som mal nemálo bývalých sudcov a prokurátorov, odsúdených za to, že v minulosti súdili komunistov. Keď boli títo sudcovia a prokurátori, ktorí spravovali zákony, sami nútení znášať ťažkosti väzenského života, všetci hovorili, že keby boli ešte niekedy sudcami, nevynášali by už nikdy také tvrdé rozsudky ako predtým. Nikdy predtým si neuvedomili, že päť rokov odňatia slobody, napísaných ako rozsudok na papieri, nie je to isté ako päť rokov strávených za mrežami. Nikto nestrávi vo väzení päť rokov. Každý deň si vo väzení odpykávaš zvlášť a každá minúta dňa je bolesťou sama o sebe. Skúsenosť utrpenia mení pohľad človeka na trest.“

Vtelenie Ježiša Krista a jeho smrť na kríži nepriniesla len spasenie všetkým, ktorí v neho uveria, ale tiež obohatila Boha Otca! Preto je tiež napísané v Šalamúnovej piesni: Vyjdite a pohliadnite dcéry Siona na kráľa Šalamúna v korune, ktorou ho korunovala jeho matka v deň jeho svadby a v deň radosti jeho srdca. /kap.3.11/ Šalamún je tu obrazom Ježiša Krista.

Od večnosti má Ježiš mnoho korún, ale tá najkrajšia mu bola daná jeho požehnanou matkou Miriam, keď sa ako Boh vydal do ľudskej prirodzenosti. Boh vždy súdil ľudí spravodlivo, ale súdil ich z božskej perspektívy. Keď sa však Boh stal človekom, videl ľudský život z ľudského pohľadu. Poznal na vlastnej koži, aké je to byť chudobným dieťaťom z pohŕdaného národa, aké je mať hlad, nemať kde hlavu zložiť, byť pokúšaný ženou, byť bitý a nespravodlivo odsúdený. Boh bol skúsenosťou Ježiša obohatený. Nie len, že zachraňuje, ale – ako je napísané v liste Kološanom i „omilosťuje naše priestupky“.

Boh k našim priestupkom pridáva milosť svojej vlastnej skúsenosti ľudského života. Má plné porozumenie pre naše oľutované priestupky, ktoré v pokání opúšťame a celým srdcom nám ich odpúšťa.

 

Použité pramene:

Biblia; publikácia Vítězná víra, Richard Wurmbrand

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?