Je spravodlivé...?

Autor: Milan Lehotský | 2.12.2014 o 10:10 | Karma článku: 3,61 | Prečítané:  732x

Je Spravodlivosť spravodlivá, keď po nás žiada odpustiť tým, ktorí nám ublížili; a ak tak neurobíme, sami skončíme v trápení a odsúdení? Je to fér, keď máme nastaviť pravé líce tomu, kto nás udrel po ľavom; a keď sa niekto chce s nami súdiť a vziať nám šaty, dať mu i náš kabát? Je možné, že byť dokonalými znamená milovať svojich nepriateľov a prihovárať sa za tých, ktorí nás prenasledujú? Je spravodlivé, keď má človek zostať sám alebo usilovať o zmier potom, čo mu bol manželský partner neverný a opustil ho?

Na všetky tieto otázky odpovedá Ten, ktorý sám je Spravodlivosťou: Áno! V tento moment však humanizmus či náboženstvo začína protestovať a poukazovať na nespravodlivosť Spravodlivosti, čo je však už samo o sebe paradox či don kichotský syndróm. Nakoľko pojem spravodlivosť nemožno oddeliť od samotného zosobnenia spravodlivosti, ktorý určuje i samotný obsah a charakter tohto slova.

Teda pečať spravodlivosti je položená, keď sa Boh stal telom a nazvali Ho Ježiš a keď Ho Boh učinil Pánom i Kristom; a povedal: Bože, tvoja vláda bude trvať na večné veky a bude v nej panovať spravodlivosť. Lebo si miloval spravodlivosť a nenávidel si bezprávie; preto Ťa Boh, Tvoj Boh, pomazal olejom plesania nad tvojich druhov.

On, Syn Boží, v dňoch svojho ľudského tela so silným krikom a so slzami obeťou doniesol prosby a úpenlivé modlitby k tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. On, hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel. A keď prešiel v dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú.

Preto sa Bohu zapáčilo Ho zdrviť utrpením a strápiť nemocou, lebo keď položil svoj život za zotretie viny, vidí potomstvo, je dlhoveký a cez Neho sa podaril Boží zámer. Po útrapách svojej duše vidí výsledok, nasýtil sa. Svojou známosťou ospravedlnil spravodlivý Boží služobník mnohých a ich viny vzal na seba. Preto mu Boh dal podiel medzi veľkými a s mocnými delí korisť, pretože vydal svoj život až na smrť a pripočítali Ho k zločincom, hoci On niesol hriechy mnohých a prihovára sa za zločincov.

Teda akým je On, takými máme byť aj my na tomto svete. Žiaľ, mnohí by však aj chceli robiť spravodlivo, ale nevládzu. Lebo nerobia dobro, ktoré chcú, ale zlo, ktoré nechcú. Ak teda robia to, čo nechcú, príčinou toho je, že sú otrokmi hriechu. A tak objavujú v sebe takýto zákon: chceme robiť dobro, ale konáme zlo. Vo svojej najvnútornejšej bytosti túžia plniť Boží zákon, a predsa konajú podľa iného zákona, ktorý je v nich. Tento rozpor medzi ich dobrým predsavzatím a nesprávnym konaním dokazuje, že sú otrokmi hriechu.

My nešťastní ľudia! Je niekto, kto nás vyslobodí z tohto otroctva? Vďaka Bohu je. Je to náš Pán, Ježiš Kristus. On nás z neho vyslobodil. Lebo zákon životodárneho Ducha v Kristovi Ježišovi nás oslobodil od zákona hriechu a smrti. Teda ak je Kristus v nás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. A ten istý Duch spolu s našim duchom osvedčuje, že sme Božie deti a prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme ako by sme sa mali modliť, ale vtedy sa za nás prihovára sám Svätý Duch s vrúcnosťou aká sa nedá vyjadriť slovami.

O tejto skutočnosti vypovedá i Corrie ten Boom, ktorej celá rodina bola počas druhej svetovej vojny zavraždená v koncentrákoch a ona sama vyšla z pred brány plynovej komory "administratívnym omylom", my tomu hovoríme Boží zázrak. Corrie cestovala po zvyšok svojho života po celom svete a prinášala ľuďom svedectvo o Božej láske, o láske, ktorá bola vyliata v jej srdci skrze Ducha jej Pána Ježiša, v ktorom mala silu odpustiť a odpúšťať a milovať aj svojich nepriateľov. V jeden deň ako skončila svoje kázanie, prišiel za ňou bývalý dozorca z koncentráku - jeden z najhorších, a pochválil ju za krásne posolstvo, ktoré povedala a podával jej ruku s tým, že všetko oľutoval a stal sa kresťanom a prosil ju o odpustenie.

Corrie to popisuje takto: Stála som tvárou v tvár jednému zo svojich väzniteľov a pripadalo mi, že mi tuhne krv. A ja som tam stála - ja, ktorej hriechy musel Boh znova a znova odpúšťať - a nemohla som odpustiť. Nemohlo to trvať mnoho sekúnd, ale mne to pripadalo ako celé hodiny, keď som zápasila s tou najťažšou vecou, ktorú som kedy musela urobiť. Pretože urobiť som to musela - to som vedela. Poznala som to nie len ako Božie prikázanie, ale ako každodennú skúsenosť.

/Od konca vojny Corrie mala v Holandsku domov pre obete nacistickej brutality. Tí, ktorí boli schopní odpustiť svojim nepriateľom, boli schopní vrátiť sa do života vonku a bez ohľadu na svoje zranenia znova budovať svoj život. Tí, ktorí svoju horkosť pestovali, zostali invalidmi. Také jednoduché to bolo - a také strašné./

A napriek tomu som tam stála a chlad mi zvieral srdce. /Lenže odpustenie to nie sú city - to som vedela tiež. Odpustenie je akt vôle a tá môže fungovať bez ohľadu na teplotu srdca./ "Ježiš, pomôž mi!" modlila som sa ticho. "Ja môžem zodvihnúť ruku. Toľko môžem. Ty dodaj city." A tak meravo, mechanicky som vrazila ruku do tej jeho na znak odpustenia. A keď som to urobila, stalo sa niečo neuveriteľného. Do ramena mi vošli zimomriavky a potom sa zdalo, že toto uzdravujúce teplo prúdi celou mojou bytosťou a vohnalo mi slzy do očí. "Odpúšťam ti brat!" Zvolala som z celého srdca. Dlho si stískali ruky, bývalý dozorca a bývalá väzeňkyňa. Corrie hovorí, že nikdy nepoznala Božiu lásku tak intenzívne ako v tomto prípade. Ale i to, že to nebola jej láska. Ona sa snažila, ale nemala tú silu. Bola to sila Ducha svätého, ako je to napísané v Božom slove, v liste Rimanom 5.5: Lebo láska Božia je vyliata do našich sŕdc skrze Ducha svätého, ktorý nám bol daný.

A preto nepohŕdajme milosťou Božou. Čo to pre nás znamená? Nuž pohľad Boha na človeka nám hovorí, že Boh sa pri človeku vzdal nádeje na jeho nápravu a polepšenie, že nemôže pri ňom dosiahnuť žiadny pokrok. Môže ho iba ukrižovať.

A čo znamená byť spravodlivý? Znamená to, že ako sa Boh u nás vzdal nádeje, že aj my sami sme sa vzdali nádeje sami v seba. To, že nás Boh ukrižoval s Kristom, znamená to, že v nás už nedúfa. A spravodlivosť hovorí vo viere, nakoľko spravodlivý žije z viery: Som s Kristom ukrižovaný; a to znamená, že ani my už nedúfame sami v seba. Znamená to, že sme sa vzdali každej nádeje v seba a pripúšťame, že sa nikdy nemôžeme Bohu zapáčiť. Bohu nezostáva nič iné, než poslať nášho starého človeka na smrť. Jediné, čo nám teda zostáva, je zomrieť. Zaslúžime si iba smrť, lebo ten, kto zomrel, je už ospravedlnený od hriechu.

Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že budeme s ním aj spolu žiť. Vediac, že Kristus vstanúc z mŕtvych už viacej nezomiera; smrť viacej nepanuje nad ním. Lebo čo zomrel, hriechu zomrel raz navždy, a čo žije, žije Bohu. Tak aj my súďme o sebe, že sme mŕtvi hriechu, ale živí Bohu v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi. Lebo sme milosťou zachránení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. Lebo sme Jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali skutky spravodlivosti, ktoré Boh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

Na večnú pravdivosť Božieho slova, ako aj skazenosť obnaženej nahoty ľudskej prirodzenosti poukazuje i príbeh manželov Phillippsových v ich zápase o zachovanie manželstva.

Marylin: Je to len pár rokov, čo sme dospeli do štádia rozvodu a Michael sa plánoval oženiť s inou ženou. Psychológovia nám nedávali nádej, náš pastor usúdil, že manželstvo je mŕtve a ostatní kresťania ma povzbudzovali, aby som pozbierala sily a žila ďalej. Táto situácia odštartovala čas skúšok v mojom živote, počas ktorých som sa učila spoliehať na Božiu moc a vernosť. Keď Boh vo svojom Slove niečo hovorí, je pripravený podoprieť ho svojou mocou a silou. Božie Slovo by nehovorilo „nech sa nikto neoddeľuje“, ak by Boh nebol schopný obnoviť a uzdraviť manželstvo. Duch Svätý ma krok po kroku viedol v boji za náš vzťah a Ježiš mi znova dokázal, že s Ním nie je nič nemožné. Naše manželstvo bolo uzdravené Božou mocou a autoritou Jeho Slova.

Michael: Ešte pred niekoľkými rokmi by si nikto, kto poznal situáciu v našom manželstve a obzvlášť mňa ako človeka, nebol myslel, že raz budem písať úvod ku knižke o uzdravení nášho vzťahu. Túžil som sa vymaniť zo „strašného“ manželstva. Obťažovalo ma, že som mal dve deti a tretie bolo na ceste. Bol som zamilovaný do inej ženy, Marylinej najlepšej priateľky, ktorá ma „chápala.“ Bol som chamtivý za peniazmi. Uviazol som v pornografii a v alkohole. Bol som upriamený na seba, egocentrický, sebecký. Stál som úplne mimo Boha, tým kým som bol a čo som chcel. Pozrite si, ako je muž popísaný v 2.Tim 3.2-5: „Lebo to budú ľudia, ktorí budú milovať seba, milovať peniaze, chvastaví, pyšní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bohaprázdni, bez lásky, nezmierliví, ohovárační, nezdržanliví, divokí, nemilujúci dobrého, zradní, náhli, nadutí, viacej milujúci rozkoše ako milujúci Boha, ktorí majú tvárnosť pobožnosti, ktorí však jej moc zapreli. A tých sa stráň.“ Toto je popis muža, ktorým som bol. Ale...

Chválim Boha, ktorého máme. Boha, ktorý je verný Boh. Chválim Boha za to, že je verný tým, ktorí Mu slúžia. Môžu vidieť očami viery a nie svojím prirodzeným zrakom. Jeho vízia pre mňa a pre celé ľudstvo je veľmi odlišná od toho, kým som bol. Bola to Jeho túžba, aby som bol Božím mužom, popísaným v Jeho Slove. V 1.Tim 3.2-4 sa hovorí o mužovi, ktorý...„musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy, rozumný, slušného chovania, pohostinný, schopný učiť, nie pijan vína, nie bitkár, nie žiadostivý mrzkého zisku, ale prívetivý, nesvárlivý, nie milujúci peniaze, ale taký, ktorý dobre spravuje svoj vlastný dom a deti má v podriadenosti s celou počestnosťou.“ Boh chcel, aby Marilyn, ktorá bola v zmluve s Ním a ja, sme mali vzťah, aký mal Adam s Evou pred pádom. Vzťah, ktorý je opísaný v Jer 32.38-41. Naše manželstvo malo mať jedno srdce a jednu cestu, aby sme boli požehnávaní a niesli ovocie vo svete.

Pre Marilyn by bolo jednoduchšie riadiť sa okolnosťami. Bolo by pre ňu ľahšie starať sa len o svoje dobro. Ale to nie je Božia cesta. Podstata toho, čo jej Boh povedal, spočívala v tom, že ak sa odovzdá Jemu a Jeho Slovu, nič nezabráni tomu, aby prijímala všetko požehnanie zasľúbené v Slove. Marilyn sa dala do Božích rúk namiesto toho, aby robila veci „svetským“ spôsobom. Počas troch ťažkých dlhých rokov bojovala za naplnenie Božej vôle v jej živote, s minimálnou podporou kresťanskej komunity a samozrejme bezo mňa. Nebol to ľahký boj, ale jej srdce išlo za Pánom. Z rozprávania Marilyn dostanete predstavu boja, ktorý vás čaká. Ale väčší je ten, čo je vo vás, než ten, čo je vo svete. Víťazstvo je vaše. A v prípade Marilynho víťazstva – teraz má manžela, (mňa), slúžiaceho Bohu, a buduje sa v manželstve, ktoré je na slávu Pánovi a službu Jemu.

Nasledujúce slová možno budú znieť odo mňa divne. Marilyn zdolávala tvrdý boj, ale stálo to za to. Nedovoľte diablovi, aby okradol a zničil váš vzťah. Boh má zámer pre vás a vaše manželstvo, aby bolo silným nástrojom pre Pána. Nepozerajte sa späť, aké to bolo, ani na súčasnú hrôzu, ale hľadajte Božie srdce a víziu, aké to bude. „A tomu, ktorý môže učiniť nad všetko nesmierne viac než prosíme alebo rozumieme, podľa moci, ktorá pôsobí v nás, Tomu buď sláva v cirkvi a v Kristu Ježišovi po všetky pokolenia až na veky vekov. Amen.“ (Ef. 3.20-21)

Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od detí diablových: kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata. Podľa toho sme poznali lásku, že Pán Ježiš za nás položil dušu; aj my máme klásť duše za bratov. Ale ak má niekto pozemský majetok a vidí brata trpieť núdzu, a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom Božia láska? Preto nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo. Preto si pomáhajme navzájom niesť svoje bremená. Tak naplníme zákon spravodlivosti, Kristov zákon lásky.

Keď čítame tieto slová a túžime ich naplniť, neostáva nám nič iné než predstúpiť pred Pána, uplatniť svojho ducha a modliť sa: Pane Ježišu, Ty si láska, ktorou môžem milovať svojho brata. Otváram sa Ti. Ježiš, naplň ma sebou samým ako láskou, ktorou budem milovať svojho brata. Ty si milujúci život. Pane, chválim Ťa. Ty si nie len môj život, ale i moja láska.

Potom prestáva byť láska k bratovi bremenom, ale stáva sa potešením. Pána vychutnávame, keď miluje nášho brata prostredníctvom nás. Nie je nutné, aby sme robili predsavzatia, že budeme milovať druhých. Je len potrebné, aby sme vychutnávali Pána Ježiša a On bude milovať druhých prostredníctvom nás. Boh zostáva v nás a my zostávame v Ňom. To je splynutie trojjediného Boha s Jeho vyvoleným a vykúpeným ľudom. To je naplnenie všetkej spravodlivosti.

 

Použité pramene:

Biblia, Sväté Písmo

Corrie ten Boom, Tulák pre Krista

Marylin Phillipps, Prvá pomoc pre zranené manželstvo

Witness Lee, Strom života

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?