Irak, Sýria a Ježiš

Autor: Milan Lehotský | 2.12.2015 o 12:02 | (upravené 26.12.2015 o 12:15) Karma článku: 8,28 | Prečítané:  187x

Bulletin „Hlas mučedníků“ je jedným z hlasov, ktoré z neosobných čísel o počte ľudských tragédií mediálnych správ, zacieľuje pozornosť späť na samotného človeka a jeho osobité postavenie v mori utrpenia.

V najnovšom vydaní sa na svojich stránkach opäť venuje ľudským osudom zmietajúcich sa v tragických okolnostiach na územiach okupovaných bojovníkmi samozvaného Islamského štátu.

Jedným z nich je „Raman“, ktorý sa po úteku zo Sýrie usídlil so svojou rodinou v Libanone, potom, ako sa koncom februára tohto roka IS expandoval do historicky kresťanskej časti severovýchodnej Sýrie a vypudil kresťanov z desiatok dedín.

Ďalej už nechám prehovoriť životný príbeh samotného „Ramana“, ako je zachytený v bulletine „Hlas mučedníků" /www.hlas-mucedniku.cz/:

Sýrsky kresťan „Raman“ a s ním celá dedina vedeli, že útok zo strany IS príde skôr či neskôr. V prvej fáze vojny bola oblasť pod kurdskou kontrolou. Postupne sa jednotky IS približovali a nakoniec si zriadili tábor len tri kilometre od dediny. Obe bojujúce strany považovali dedinu za strategické miesto, pretože ležala na vrcholku hory.

O niekoľko mesiacov predtým bojovníci IS v dedine každý deň nakupovali zeleninu. Džihádisti dedinčanov varovali, aby radšej odišli a vyhli sa boju. Muži však z dediny odviezli ženy s deťmi a pripravili sa na obranu svojej osady, čítajúcu 130 domov.

Potom sa jedného piatkového rána objavili vojaci IS u miestneho starobylého kostola, ktorý tu stál už niekoľko storočí, a prikázali kresťanom: „Sýria je islamská krajina, odstráňte zo svojho kostola kríž.“

Nasledujúci deň sa vojaci opäť vrátili, tentokrát v dvoch nákladných automobiloch plných munície. Islamisti začali vyhrožovať miestnemu kňazovi: „Ak neuposlúchnete, všetkých vás podrežeme.“

„Poslúchli sme,“ spomína „Raman“. „Odstránili sme všetky kríže z cintorína a z kostola i všetky kresťanské obrázky z našich domov. Nechceli sme dať džihádistom žiadny podnet k útoku.“ Aj tak však k nemu došlo. O dva dni neskoršie o štvrtej hodine ráno vstúpili do dediny útočníci s krvilačným pokrikom „Allahu Akbar!“ Aj keď sa „Raman“ a ostatní muži postavili na odpor, boli premožení, najmä kvôli náhlosti útoku. „Raman“ videl všade po dedine vybuchovať granáty a tiež zahliadol, ako útočníci zapaľujú kostol.

Muži z dediny sa dali na útek dolu do údolia. „Raman“ ešte niesol zraneného priateľa. Neskoršie sa dozvedeli, že ich osada bola onej noci úplne zničená.

Potom, čo rodina prišla o dom i o všetok ďalší majetok, odišiel „Raman“ s manželkou „Simtou“ a tromi dcérami do Libanonu, kde sa pripojili k dvom miliónom utečencov, ktorí až do krajnosti napínajú možnosti tejto štvormiliónovej krajiny. Ohromný nárast počtu ľudí potrebujúcich potravu, bývanie, zamestnanie a lekársku starostlivosť ovplyvňuje každú oblasť života v Libanone. Cena potravín i výška nájmu vzrástli doslova astronomicky. V októbri uzavrel Libanon pre ďalších utečencov zo Sýrie hranicu, lebo sa nedokáže postarať ani o tých, ktorí už v Libanone sú.

Avšak títo novo príchodzí poskytujú libanonským kresťanom takmer nevyčerpateľnú príležitosť k službe a svedectvu. To sa týka predovšetkým sýrskych moslimov, ktorí rovnako utiekli pred násilím. Cirkvi sýrskym utečencom pomáhajú predovšetkým obstarávaním potravy, ale tiež napríklad zriaďujú pre ich deti improvizované školské vyučovanie. Kresťanskí pracovníci pravidelne cestujú do oblasti, kde distribuujú materiálnu pomoc, súčasne sa snažia utečencov tiež povzbudzovať. Všetky naše sesterské misie teraz pôsobia v Libanone, a podľa ich pracovníkov panuje medzi moslimskými utečencami veľká otvorenosť voči evanjeliu.

Jeden z našich pracovníkov uvádza, že súčasné ťažkosti pôsobia predtým nebývalú jednotu medzi kresťanmi. „Libanonské cirkvi, ktoré skôr nikdy neuvažovali o akejkoľvek činnosti medzi Sýrčanmi, ich teraz hostia vo svojich kostoloch, a niektoré zbory vďaka sýrskym utečencom zdvojnásobili počty svojich členov.“

„Ron“ a „Nadia“, dvaja evanjelisti žijúci v Libanone, ktorí s našou misiou roky spolupracujú, sa pôvodne zameriavali na misijnú prácu v Sýrii. Dnes majú „Sýriu“ v podobe bezpočtu utečencov priamo „za humnami“. Tento manželský pár navštevuje pravidelne rodiny utečencov a rozdáva im materiálnu pomoc. Pri jednej takejto návšteve sa „Ron“ a „Nadia“ stretli s „Ramanom“ a „Simtou“, ktorí boli v tej dobe v Libanone už osem týždňov. Od sýrskych manželov sa dozvedeli, že ich dvanásťročná dcérka „Marina“ utrpela ťažkú popáleninu. Nešťastnou náhodou si v ich stiesnenom obydlí prevrhla hrniec s vriacou vodou na nohy. Nakoľko obaja manželia boli bez zamestnania, nemohli si dovoliť zaplatiť „Marine“ lekárske ošetrenie. „Ron“ a „Nadia“ okamžite dievčatko odviezli na ošetrenie a náklady zaplatili zo svojho.

„Podarilo sa nám nájsť lekára, ktorý mal pochopenie,“ rozprával „Ron“. „Akonáhle sa dozvedel, že dievčatko je dcérou sýrskych utečencov, a že si zranenie privodila keď pomáhala v kuchyni svojej matke, zapýtal si naprosto minimálny poplatok za ošetrenie. V ordinácii sa dokonca otvorila i malá diskusia o viere v Krista,“ spomína „Ron“.

V priebehu nasledujúceho týždňa misionársky pár opäť navštívil rodinu dievčaťa. Obaja manželia boli preukázanou pomocou pohnutí. V nasledujúcich týždňoch si „Raman“ a „Simta“ postupne stále viac uvedomovali, že nestačí mať len kresťanské korene, ale že potrebujú nájsť živý a opravdivý vzťah s Kristom.

Dnes k nim „Ron“ a „Nadia“ chodia na návštevu každý týždeň, spoločne hovoria o viere a študujú Písmo. Teda, aj keď „Ramanova“ rodina prišla o všetok majetok, teraz si uvedomujú, že získali niečo omnoho cennejšieho – poznali Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa.

Spoluúčasť českej pobočky „Hlasu mučeníkov“ i s prispením darcov zo Slovenska, na priamej pomoci utečencom od vzniku samozvaného Islamského štátu, bola 33 tisíc amerických dolárov. Z týchto finančných prostriedkov bola poskytnutá materiálna podpora a duchovná starostlivosť 18 889 rodinám.

K všetkým tým, ktorí nie sú ľahostajní k utrpeniu iných ľudí smeruje poďakovanie od tých, ktorým naša spolupatričnosť pomohla začať nový život, teda k tým, ktorí k slovám Písma priložili skutok milosrdenstva a naplnili ich životom.

Áno, preambula „Hlasu mučeníkov“, formulovaná v liste Hebrejom 13.3: „Pamätajte na väzňov, ako by ste boli uväznení s nimi; pamätajte na tých, ktorí trpia, veď i vás môže stretnúť utrpenie“, nezostala len na papieri, ale je zapísaná v ľudských srdciach: Lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, ktorý nám je daný.

Pramene:

Bulletin, Hlas mučedníků  4 / 2015

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?