Máme ruky od krvi

Autor: Milan Lehotský | 16.6.2016 o 6:16 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  110x

Tragickým historickým faktom zostáva, že viditeľná cirkev je poškvrnená krvou židovského národa. Týmito slovami sa nám prihovára M. L. Brown v úvode svojej knihy:  Máme  ruky  od  krvi  &  Tragický príbeh „cirkvi“ a židovského národa,

a pokračuje: Je veľmi tragické, že práve kresťania, ľudia zachránení židovským Mesiášom, spoludediči izraelských Písem, vzdelaní učením židovských apoštolov a naštepení na olivu Izraela, nevedia takmer nič o dvoch tisícročiach židovského utrpenia.

V židovských srdciach sú tieto bolestné spomienky také živé, že ortodoxný autor mohol v knihe vydanej v roku 1991 napísať: „Dnes je jednou z hlavných príčin utrpenia židov nenávisť, ktorú voči nim a ich viere prechovávajú kresťania.“

Pri čítaní niektorej z kapitol tejto knihy, ku ktorému Vás aj týmto článkom povzbudzujem, a o ktorej Mojmír Kallus, riaditeľ českej pobočky ICEJ napísal: „Autor je kresťan a svoju knihu adresoval v prvom rade kresťanom, pre ktorých zmena stereotypov vo vzťahu k židom znamená súčasne nápravu vlastnej chybnej teológie. Táto kniha by mala byť povinným čítaním pre každého kresťana.“

Isto Vás tento úvod nenechá ľahostajnými, možno budete dokonca popudení. Bezpochyby zareagujete nasledujúcim spôsobom: „To ale nebola naozajstná cirkev! Ja taký(á) predsa nie som! Praví kresťania sú naplnení láskou, nie nenávisťou.“

Na jednej strane máte úplnú pravdu, pokračuje Michael L. Brown. Jedine odpadlícka cirkev mohla masakrovať židovských mužov, ženy i deti. Pre ich odlíšenie dávam preto označenie „cirkev“ alebo „kresťan“ niekedy do úvodzoviek.

Nehrešila však len odpadlícka cirkev. Cestu k plne rozvinutému, nepriateľskému „kresťanskému“ antisemitizmu, o ktorom budete čítať, pomohla vydláždiť i zlá teológia a často doslova arogancia vodcov pravej cirkvi.

V priebehu uplynulých storočí rovnako ako dnes zostávala značná časť cirkvi voči utrpeniu a bolesti židovského národa ľahostajná. Tiež týmto hriechom sme vinní. Semienka antisemitizmu bujnejú medzi veriacimi dokonca i v súčasnosti. Z toho všetkého musíme činiť pokánie.

Som presvedčený, že celosvetové pokánie kresťanov z minulých /a súčasných/ hriechov cirkvi voči Židom povedie k celosvetovému pokániu Židov z minulých /a súčasných/ hriechov Izraela voči Ježišovi. Krv bude zmytá práve pokáním cirkvi.

Teraz mi môžete položiť otázku: „Ale ako mám činiť pokánie? Milujem Izrael i židovský národ.“

Za prvé, môžete činiť zástupné pokánie tak, že antisemitizmus „cirkvi“ uznáte a odmietnete.

Za druhé, môžete skúmať vlastné srdcia, či sami v sebe nenájdete nejaké semienko antisemitizmu.

Nechýba Vám súcit s utrpením židovského národa?

Nemyslíte si vlastne „no, veď si to zaslúžia“?

Spali ste, keď boli zabíjaní?

Je Vám ľahostajné nadprirodzené spiknutie celého sveta proti Izraelu?

Ak nie ste Židmi, cítite sa nejako ohrození tým, že Židia sú stále ešte Božími vyvolenými a milovaným národom?

Zodpovedajme si tieto otázky. Môžeme byť znečistení viac, ako by sme boli ochotní si pripustiť.

A konečne,

za tretie, musíme si uvedomiť, že dvere k všemožnému vraždeniu a prenasledovaniu Židov pomáhala v minulosti i v prítomnosti otvárať chybná teológia pravých kresťanov. Dôkazom o potrebe pokánia súčasnej cirkvi je skutočnosť, že niektoré doktríny tejto teológie sa používajú dodnes.

Túto knihu som napísal, ďalej sa rozpisuje Michael L. Brown, s pocitom silnej naliehavosti. Som Žid, ktorý nasleduje Ježiša Krista, teda človek, ktorý „svojim ľudom“ nazýva Židov i veriacich kresťanov. Svoju naliehavosť ľahko vysvetlím. I v tejto chvíli má Izrael mnoho nepriateľov, ale málo priateľov.

V tele Kristovom stále prebýva zlý duch, ktorého je treba vyviesť na svetlo. Dosť na tom, že ten istý diabolský duch antisemitizmu ovláda tak veľkú časť súčasného sveta. Je neuveriteľné, že stále existuje i v cirkvi. Ó, keby dal Boh, aby súčasná generácia veriacich tohto ducha definitívne vyhnala.

Svoju knihu som napísal v nádeji, že sa dnešný Boží ľud zriekne s konečnou platnosťou včerajších hriechov cirkvi a umožní zmierenie nielen cirkvi a židovského národa, ale i zmierenie židovského národa s jeho Mesiášom.

Táto kniha bezpochyby vyvolá medzi kresťanmi i medzi Židmi kontroverzie. Mne ide ale len o to, aby ste si ju prečítali s otvoreným srdcom. Ovocie nechám na Bohu. Nech čítanie stránok jednotlivých kapitol tejto knihy povzbudí Vaše srdce k činom. 

Niekoľko riadkov z vybraných kapitol:

kapitola prvá

KONEČNÉ  RIEŠENIE

...Hlavou ti víria myšlienky. Chceš sa prebudiť, zbaviť sa tej strašnej nočnej mory. Toto ale nie je sen. Pred tebou to isté postihlo milióny tebe podobných. Toto je totiž holocaust. Dá sa uveriť, že je niečo podobného možné? A že sa to deje práve teraz? Mrzneš. Umieraš od smädu. Bojíš sa. Toto predsa nemôže byť pravda.

Pre nadchádzajúcu zimu máš nový domov. Dá sa tu vôbec prežiť? A čo to všetko má znamenať? Jeden z väzňov ti to vysvetlí: …

Prvú noc nemôžeš zaspať. Bolí ťa celé telo. Točí sa ti hlava. Posteľ je malá i pre jedného, pritom sa na každej prične tlačíte dvaja. Kto ťa to stále kope do hlavy? Neustále pred sebou vidíš tie dve ľudské rady. Prečo práve teba vybrali do pravej, keď ostatných – starých, nemocných a deti – poslali do ľavej?

Teba vybrali, aby si šiel napravo a stala sa z teba živá mŕtvola. Za pár hodín ťa zobudia, aby si sa potom od troch do siedmej ráno triasol na mraze, zatiaľčo vás budú stále dookola prepočítavať. A potom do práce... Týždne a mesiace, až už nebudeš môcť ďalej. Vtedy nastane čas „ísť do sprchy“. Vyziabnuté telo ti však nezmáča voda, miesto toho ti pľúca naplní jedovatý plyn a za pár hodín potom burácajúcimi komínmi továrne na smrť vystúpi tvoj popol k nebu.

Akého zločinu že si sa to dopustil? Si Žid.

I keby si mal tisíc životov, nikdy by si nedokázal plne popísať, čo si cítil na prvé Vianoce, ktoré si ako opovrhovaný a bezcenný väzeň na tomto mieste prežil. Keď si počul tých krutých a šialených dozorcov spievať kresťanské piesne a vianočné koledy...

Cirkev má ruky od krvi.

kapitola druhá

TRAGICKÁ  MINULOSŤ

Kresťanstvo holocaust nevyvolalo. Dalo by sa skôr povedať, že ho umožnilo. Nacizmus samotný bol predsa tiež protikresťanský. Bez antisemitizmu kresťanov by napriek tomu holocaust nebol mysliteľný...Hitler a nacisti našli vzor v stredovekom katolíckom protižidovskom zákonodarstve. Okrem iného tiež stále znovu vydávali a čítali zlovoľné antisemitské práce Martina Luthera.

Je zrejmé, že holocaust uviedla do pohybu jediná z väčších krajín Európy, v ktorej bol približne rovnaký počet katolíkov a protestantov. Obidve tieto tradície boli plné nenávisti voči Židom.

Po takmer dve tisícky rokov … kresťanský svet vytrvale odľudšťoval Židov a v konečnom dôsledku tým umožnil holocaust.

Nech všetci svätí, pápeži i Luther sám vstanú z hrobov a zaplačú.

Cirkev má ruky od krvi.

kapitola tretia

POŽEHNANÝ  PRAMIENOK

Cirkev skutočne zhrešila proti židovskému národu hrozným spôsobom. Nezhrešila však celá cirkev. Na každom mieste, kde bol vyvyšovaný a uctievaný Ježiš, sa vždy vyskytovali i tí, ktorí Izrael naozaj milovali.

Dejinami cirkvi sa síce vinie krvavá rieka protižidovskej nenávisti, avšak zároveň nimi prúdi i pramienok obetavej lásky. Kiežby sa v našej dobe vylial z brehov a prebudil milosrdenstvo a súcit k bratom a sestrám nášho Pána podľa tela. Chodiť v láske je predsa také dobré!

Celé storočia sa cirkvou valila horká a špinavá rieka. Dodnes nevyschla. Zároveň ale cirkvou prúdi i čistý a svätý pramienok lásky.

Ktorý z týchto prúdov napája teba?

kapitola šiesta

NEVYVÁŽENÉ  SPRAVODAJSTVO

Hlavné denníky, časopisy a spravodajské programy v televízii a rozhlase majú spoločnú jednu vec: nevyvážené spravodajstvo, v ktorom je Izrael často ukazovaný v nepriaznivom svetle.

Obvinenia proti Izraelu sa stávajú stále absurdnejšími.

A čo údajné prenasledovanie kresťanov v Izraeli? Skúste sa zamyslieť nad týmto faktom: práve fanatickí, rasistickí a zlí Izraelci boli proti tomu, aby sa v ich krajine premietal film ”Posledné pokušenie Ježiša Krista“. Aký k tomu mali dôvod? Nechceli uraziť kresťanov!

Kto je asi fanatickejší...

kapitola siedma

ZÁPLAVA  LŽÍ

O Židoch sa rozpráva mnoho podivných povestí. Veľmi zvláštna je legenda o ”večnom Židovi“, podľa ktorej tento nešťastník udrel, prípadne urazil Božieho Syna, ktorý kráčal na miesto ukrižovania. Kvôli tejto neúctivosti ho Pán odsúdil k tomu, aby až do jeho druhého príchodu blúdil po celej zemi.

Úspech rozprávania o bludnom Židovi potvrdzuje platný princíp, ktorého si je Satan vedomý už mnoho rokov: ak rozprávate čokoľvek pokiaľ možno šokujúceho a o komkoľvek, Židov nevynímajúc, dostatočne dlho a dostatočne nahlas, väčšina vám uverí.

Adolf Hitler vypozoroval, že ”veľké masy ľudí... sa ľahšie stanú obeťou lži veľkej než malej.“ Môžete si byť istí, že neveríte nejakej protižidovskej lži? 

Antisemitské lži bezpochyby len tak neskončia. Satan našiel naozaj účinnú zbraň. Na záver tejto kapitoly preto pre vás mám jednu radu: až nabudúce od niekoho budete počuť, že k žiadnemu holocaustu nikdy nedošlo, odpovedzte, že tomu uveríte...

až stretnete ”večného Žida“.

kapitola deviata

SI  KRIŽIAK?

Uskutočnili sa tri veľké krížové výpravy. Scenár sa vždy opakoval: pri svojom pochode po Európe a Blízkom východe páchali netrpezlivé armády ukrutnosti voči Židom. Je napríklad doložený prípad, kedy križiaci podpálili synagógu a za spevu piesne ”Kriste, Teba chválime“ pochodovali kolom dokola, zatiaľčo vo vnútri horeli Židia.

V mysliach Židov zanechali nezmazateľnú stopu: na svojich plášťoch mali znamenia kríža. Pre Židov znamenajú pojmy krížová výprava a kríž nečisté výrazy.

Po celé storočia zostáva ”Kristus“ takmer vo všetkých židovských domovoch prekliatym slovom. Z väčšej časti je to vina ”kresťanov“, údajných Ježišových nasledovníkov. U miliónov Židov upadlo Ježišove meno v nenávisť. Mohli sme snáď spôsobiť niečo horšieho?

Pred dvomi tisícami rokov vyvolal kríž pohoršenie, pretože pre Židov predstavoval tú najväčšiu hanbu: Mesiáš zomrel ako zločinec. Počas posledných pätnástich storočí vyvolával kríž pohoršenie kvôli inej hanbe: cirkev žila často zločinným životom.

Vynikajúci odborník na Starú zmluvu Franc Delitzsch poznamenal: Cirkev je Židom dosiaľ dlžná dôkaz kresťanstva. Koho môže prekvapiť, že sú Židia pre evanjelium tak ľahostajnou a neúrodnou pôdou? Cirkev sama ju zaplavila krvou a zaniesla kameňmi.

Nicolai Berdyaev povedal: Kresťania sa postavili medzi Židov a Mesiáša a zakryli im skutočný obraz Spasiteľa.

Mali by sme sa hanbiť. ”Cirkev“ má ruky od krvi.

kapitola desiata

VIAC  PLAČU

Približne pred sto rokmi sa jedného kresťanského duchovného, ktorý sa venoval službe Židom, ”spýtali, čo by mali robiť priatelia Izraela. Jeho odpoveď bola stručná: Viac plakať.“

”Viac plaču“ potrebujú Židia a štát Izrael naliehavo i dnes. Avšak skôr, než v pokání a radosti zaplačú sami Izraelci, mala by túto cestu prejsť najskôr cirkev. Bože, daj nám viac plaču!

K plaču sú jednak hriechy našich kresťanských predchodcov voči židovskému národu, jednak tiež situácia židovského národa sama o sebe: je ako ovca bez pastiera.

Jediná židovská vlasť, izraelská krajina, je v súčasnej dobe obkľúčená nepriateľskými armádami a čelí negatívnemu hodnoteniu celého sveta.

K plaču je na súčasnom židovskom národe tiež to, že jeho väčšina neverí v Boha (to platí obzvlášť o izraelských Židoch). Boh si vybral Izraelcov, aby boli svedectvom jeho vlastného srdca.

Nedostatok kresťanských sĺz pre Izrael však neublížil iba židovskému národu, poznamenal rovnako tiež kresťanov. V našich radách sa nepozorovane rozšírila nemoc zvaná ”nedostatok súcitu“. Jediným liekom je naozajstná láska.

Cirkev sa uzdraví jedine vtedy, ak začne súcitiť so židovským národom. Židia trpeli kvôli svojim hriechom proti Bohu, tiež však kvôli hriechom, ktorých sa voči nim dopustilo ostatné ľudstvo. Cirkev by mala ľutovať všetkého tohto utrpenia.

Rýdza láska premieňa srdce. Len pravá láska niečo dokáže.

Dejiny židovského národa sa píšu i dnes. Ich scenár zmení iba viac plaču.

 kapitola dvanásta

OPUSTIL  BOH  SVOJ  ĽUD?

O niektorých veciach nemá zmysel špekulovať. K takým patrí i Božia zmluva s Izraelom. Boh dal svoj zámer veľmi zreteľne najavo. Prisahal najprv Abramovi a potom svoju prísahu šesťkrát zopakoval Abrahámovi, jeho synovi Izákovi a vnukovi Jákobovi. Vyjadril sa veľmi jednoznačne, pretože ...chcel ešte hojnejšie ukázať dedičom zasľúbenia nepohnuteľnosť svojho úmyslu, zaručil ho (preto) prísahou... (Heb 6.17).

Svoju zmluvu s Izraelom neskoršie potvrdil prostredníctvom Mojžiša. Opakovali ju proroci, žalmisti i sám Ježiš (Mt 19.28). Zaoberá sa ňou tiež Pavol (R 9 -11). A navždy ju vyhlasujú brány nového Jeruzalema (Zj 22.11-12). Boh si vyvolil Izrael za ľud svojej zmluvy.

Z toho vyplýva, že bez ohľadu na to, ako sa Izrael zachová, Boh ho nikdy neopustí. So svojim ľudom jedná inak než s ostatnými národmi: súdi ho síce prísnejšie, ale nikdy ho nevyhladí. U Jeremiáša 31.31-34 Hospodin prehlasuje, že s Izraelom a Judskom uzavrie novú zmluvu. Akoby pritom hovoril: ”Nechápte ma zle! Nemyslite si, že táto nová zmluva znamená, že svoj ľud opúšťam. Jednoznačne nie!“

Samostatný svojbytný izraelský národ bude bez ohľadu na svoje chovanie existovať do tej doby, dokiaľ nepominú slnko, mesiac, hviezdy, zem a more. To je Boží sľub, a teda pravda.

Cirkev vo svojej nevedomosti po celé storočia arogantne prehlasovala, že ona sama je tým pravým Izraelom a že nahradila ľud starodávnej zmluvy. Dôrazne učila, že jedine kresťania sú pravými Židmi (je zvláštne, že sa kresťania k židovstvu nehlásili počas holocaustu) a že izraelský národ podľa tela (tj. etnickí Židia a tí, ktorí sa k nim pripojili obrátením k judaizmu) bol s večnou platnosťou odmietnutý.

Táto doktrína dosiaľ nijako nezastarala. I v našej dobe sa znovu šíri. Ľudia stále proti Izraelu reptajú a pohŕdajú ním i jeho krajinou. Božia odpoveď sa ale nemení:”Nikdy ich nezavrhnem.“

Všetci veriaci, ktorí sa domnievajú, že územné právo Izraela možno podľa Novej zmluvy spochybniť, by si mali povšimnúť tejto skutočnosti: Nová zmluva rovnako tak netvrdí, že Izrael bude z krajiny vyhnaný. Naopak už podľa Starej zmluvy sa predpokladá oboje: Izrael bude rozptýlený po celom svete a potom opäť vo svojej krajine zhromaždený.

Božia zmluva s Abrahámom je práve tak bezpodmienečná a večná ako je zmluva s cirkvou. Hospodin nás zachránil ”...nie na základe skutkov, ktoré sme my učinili v spravodlivosti, ale podľa svojho milosrdenstva...“ (Tt 3.5). Chvála Bohu, boli sme vyvolení z jeho milosti. Nie sme však jedinými adresátmi nezaslúženej Božej priazne

Izrael Starej zmluvy i cirkev Novej zmluvy stojí milosťou. Obidvom sa dostalo večného Božieho zasľúbenia. Dohromady tvoríme Božiu rodinu. Verní z Izraela a vyvolení z ostatných národov sa stávajú jedinou novou bytosťou, telom a ľudom.

Božia múdrosť je neprekonateľná.

Kniha Michaela L. Browna, MÁME  RUCE  OD  KRVE & Tragický příběh „církve" a židovského národa

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Populisti získajú, euro môže skončiť. O čom rozhodli Taliani

V Rakúsku populizmus prehral, v Taliansku mu môže rezignácia premiéra pomôcť. Neúspešné referendum vystrašilo trhy.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

DOMOV

Javorčíková: Harabinova skupina zdevastovala dôveru v súdy

Dôvera v súdnictvo mierne stúpla.


Už ste čítali?