Milan Lehotský
Kladivo na Šialenca
Hľa, padli páchatelia neprávosti, zrútili sa a už nemôžu povstať!
staviteľ domu holubice na základe prijatia lásky k pravde Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Hľa, padli páchatelia neprávosti, zrútili sa a už nemôžu povstať!
Vyjdime z veľkého Babylona, poďme von, nedotýkajme sa ničoho nečistého, aby sme sa nezúčastnili jeho hriechov a aby sme nedostali z jeho rán.
Čas nášho života sa kráti rovnako každému jednému z nás. Všetkým je nad slnko jasnejšie, že dnes sme bližšie nášmu koncu, ako keď sme sa narodili. Čo už tak jednoducho pochopiť každý nedokáže je skutočnosť,
Buďme rozvážni a bdejme! Náš protivník – diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Nebojte sa tých, čo zamordujú telo a potom už nič viac nemôžu urobiť
Pascha – Boží sviatok nekvasených chlebov a sviatok prvotín úrody nám pripomína vyslobodenie Izraela z otroctva v Egypte a prorocky poukazuje na obetovanie Božieho Baránka – jedinečného Božieho Syna Jehošuu – Ježiša.
Všade naokolo je počuť neustály huriavk z prekypujúcich slov. Je však Slovo, ktoré má vlohu stať sa kameňom úrazu a skalou pohoršenia. A kto na tento kameň padne: doláme sa; a na koho padne tento kameň: toho rozmliaždi.
Nebeský Otče, dokedy ešte budeš trpieť bezuzdnosť násilia, ničenia, zabíjania a vraždenia Tvojho stvorenstva na Zemi?
Kto je antisemita? Takýmto prívlastkom zvykneme ocajchovať tých, ktorí sa všemožne snažia poškodiť židovské etnikum či jednotlivých Židov.
Nuž je tragikomické, keď tak mnohí z ľudsko-právnych aktivistov v spoločnostiach padlých do kultúry smrti, sa oháňujú prírodou. V spoločnostiach, ktorej bohom je náš človek,
Percy Collett, počas siedmich rokov prosil Boha v modlitbe „intenzívnej vrúcnej túžby po Bohu“ tak dlho, až ho Boh jedného dňa vypočul a ukázal mu slávu v Nebi v plnosti.
Bez údivu nemožno sledovať to tragikomické počínanie ľudskej družiny v dnešnom svete. Lebo z desiatich slov starého dobrého Desatora sa demontuje všetkými stranami naokolo jedno po druhom.
Vaše vysnívané ciele Vám prekĺzavajú pomedzi prsty ako voda topiacemu sa človeku. Straší Vás pocit neodvratného zlyhania, ktorý sa Vám možno podarí odsunúť do úzadia, avšak nikdy nie celkom prekonať.
Keď mi Michael po prvýkrát povedal, že si našiel inú ženu a chce sa rozviesť, bola som v šoku. Nebola som schopná myslieť, cítiť. Zmeravela som.
Na fenomén smrti ľudstvo už od svojej kolísky hľadá tú spásonosnú „Ariadninu niť“ a pátra potom, ako ju uchopiť za ten správny koniec.
Otvára sa pred Tebou pole sveta, v ktorom máš pestovať svoje žitie, ale Ty sa desíš vo svojom srdci bezútešnej priepasti.
„Každý z nás dostal dvadsať päť rán bičom a bol preložený na izoláciu. Tam som našiel Gastona, ležiaceho na prični tvárou dole. Bol tiež zbitý. Keď bol z najhoršieho vonku, odstránil som mu zo živého mäsa triesky dreva. Jeho telo sa triaslo ako v horúčke. Spočiatku nemohol veľa hovoriť, ale pomaly v prerušovaných vetách mi vysvetlil, že bol potrestaný za kázanie. Jeden väzeň ho udal.“ „Chcel by som vám ešte niečo povedať...“ „Teraz nesmiete hovoriť.“ „Teraz, alebo nikdy. O profesorovi Poppovi a o farárovi, ktorý ho zradil...“ Zarazil sa a pery sa mu triasli. Začal som: „Nemusíte mi nič nehovoriť...“ Takto sa rodilo jedno z ďalších sugestívnych svedectiev Richarda Wurmbranda uvedeného v jeho autobiografickej publikácii V Božím podzemí, v kapitole nazvanej Vítězství Lásky.
Je Spravodlivosť spravodlivá, keď po nás žiada odpustiť tým, ktorí nám ublížili; a ak tak neurobíme, sami skončíme v trápení a odsúdení? Je to fér, keď máme nastaviť pravé líce tomu, kto nás udrel po ľavom; a keď sa niekto chce s nami súdiť a vziať nám šaty, dať mu i náš kabát? Je možné, že byť dokonalými znamená milovať svojich nepriateľov a prihovárať sa za tých, ktorí nás prenasledujú? Je spravodlivé, keď má človek zostať sám alebo usilovať o zmier potom, čo mu bol manželský partner neverný a opustil ho?
Zistili sme, že naša skúsenosť je rad neustálych zlyhaní. Poznali sme tiež, že život, ktorý pre nás určil Boh, oveľa prevyšuje našu bežnú kresťanskú skúsenosť. Spoznali sme, že víťazný život, ktorý nám Boh dal, je Kristus, a že ľudské prostriedky, ako potláčanie, zápasy, modlitby a tak ďalej sú bez úžitku. Víťazný život má päť charakteristických znakov, z ktorých najdôležitejší je ten, že v takom živote ide o výmenu, a nie o zmenu.
Ruthiňvhory vášňou horí - vidieť rej nespútaných krás - vidalas v kraj lesný - kdes vody živel zarezals do moci zeme skál - v nej stezku strašnú učesal.